Život Vojtecha Littvu
* 1940 Vyšný Sliač
† 2023 Sliače
tanečník, choreograf, umelecký vedúci
syn LITTVA, Igor – tanečník, choreograf, vedúci (1966), brat LITTVA, Albín – tanečník (27. 10. 1933)
Začínal v DFS Liptovské Sliače pod vedením B. Kubánkovej (1947 – 1955). Tancoval v → SĽUK-u ako elév (1955 – 1956/57), neskôr vo FSk vo Vyšnom Sliači (do roku 1959), počas základnej vojenskej služby bol členom → VUS Jánošík Brne (1960 – 1961). S prácou choreografa sa zoznámil vo FS Jánošík ako asistent T. Hlbočana. Po návrate pôsobil vo FSk → Sliačanka (vedúci Š. Kubačka) ako tanečník, neskôr ako choreograf (do roku 1993). Od roku 1962 dodnes pôsobí vo FS → Liptov v Ružomberku, 1977 – 2015 ako umelecký vedúci, od roku 2016 čestný umelecký vedúci. Spolupracoval pri tvorbe programov FF – → Východná, → Detva, → Likavka a i. Spolupracoval pri tvorbe televíznych, rozhlasových programov, s Národným osvetový centrom, Umenovedným ústavom SAV a i. Spolupracoval aj pri hraných filmoch (scénické obrázky Svadba, Pastiersky sviatok, Máje, Posledný tanec ondrejovský, Pastierske vinšovanie, Vynášanie Murieny).
Autor okolo 150 choreografií. Hosťoval vo FS → Gymnik, → Magura, → Oravan, → Partizán, → Považan, VUS Jánošík v Brne, v Tatabányi (Maďarsko) a Pivnici (bývalá Juhoslávia).
Jeho syn Igor Littva s Františkom Bajom a Danielou Svitekovou zostavil o ňom knihu Vojto Littva a Liptov (2007).
Ocenenia: nositeľ Medaily D. G. Licharda (2006); najlepší tanečník na I. celoštátnom súťažnom festivale folklórnych súborov (1971).
Život Vojtecha Littvu
Ocenenia: nositeľ Medaily D. G. Licharda (2006); najlepší tanečník na I. celoštátnom súťažnom festivale folklórnych súborov (1971).
Z choreografickej tvorby:
FSk Sliačanka – Betlehemci, Bursa, Generácie alebo Ako starí hudú, tak i mladí budú, Hoja, Ďunďa, Kúpačka, Máje, Marmuriena a Dedko, Ondrejovský sviatok, Radovec, Svadba, Valaský sviatok, Večierky, U trangárov alebo Dorobník koscov a hrabačiek, Krštenie;
FS Liptov – Babica, Bačovský, Batizovský brontovaj, Cigánsky spod Čebraťa, Cipovička, Detvianska veselica, Dievčensky z Východnej, Fašiangová bursa (tiež Chriapsky tanec, Tanec s chriapou), Goralský, Horehron, Horehronský z Pohorelej, Husársky, Kristíny, Liptovský čardáš, Likavský odzemok, Liptovská cifra, Majovnícka nálada, Mozaika Liptova, Murári z Bobrovca, Nerobotnice, O sebe, Palicový, Pochovávanie basy, Po sliačansky, Prekrucovaný, Sliačanska svadba, Starejšovsky, Švárno dievča, Textilácky trasák, Verbovačka z Liptova, Vesna, Vojenský, Zemiansky čardáš, Zemplínska veselica, Zôsyp, Zverbovanci, Pastierska nálada (Ovca, Cipovička, Zvolávačky, Pri heligónke, Bačovský, Protiradom); Ples ľupčianskych remeselníkov (šimi, tango, polka – Ľupčianski remesleníci); Veľká spomienka (Bačovský, Hrabačky, Verbovanci), Vianoce (text K. Ondrejka); V májovníckej komore (scenár K. Ondrejka; Tanec stromčekový, Drotár, Husár, Sluha, Kuchár, Kostolania, Starší, Sprievod s kohútom), Textilácky majáles (Čardáš, Dalmatínka, Kramárik, Majálesový chorovod, Mazúrka, Na malinách, Polka, Potulný muzikant, Protiradom, Strašiacky, Šatkovec, Šikovná, Žabacia svadba); Od Kataríny po Štefana (scenár K. Ondrejka; Betlehemci, Lucia, Koledy, Na Tomáša, Protiradom, S hadom; Žiačik, spoločne I. Littvom);
DFS Sliačanček – Lúčne hry a spevy, Jarné hra, Dou vyšnejso, Veruže mi zahraj, Švárno dievča perečko vije, Hra na partizánov, Ruský tanček, Radovec, Fašiangový s chriapkami, Starejšovský, Družbovský, Konča doliny cez obedné hodiny, Odbojnícka cipovička – 1977; Detské ráno, Pred horárňou, Aj takto sa hráme, Na tej lúčke, kde sa kone pásli – 1980; Nezaháňaj do pohánky, Rozkazovačky, Pri muzike, Na dedovej roli, Podoby dávnych Vianoc, Častujem vám hody sviatky..., O májoch po májoch, Pred kolibou na Turíce-Ducha, Máme krštenie, Stavíme my máje, Odzemkár, poďže k nám..., Vretienko mi padá;
FS Gymnik – Sliačanský tanec;
FS Magura – Sliačanské cifrovanie;
FS Oravan – Tance z Liptova;
FS Partizán – Po sliačansky;
FS Považan – O sebe.
